Investujte do vedy a znížte dane! Nie však na Slovensku

Pozadie
Stále viac krajín OECD OECD je skratka pre Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a zastrešuje 30 najrozvinutejších štátov so silnou ekonomikou, ktoré uznávajú hodnoty a princípy demokracie a trhovej ekonomiky. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa snaží podporovať výskum a vývoj cez daňové úľavy pre firmy. Túto možnosť využili v roku 2006 dve tretiny z celkového počtu 30 krajín OECD. Najčastejšie firmám umožnili:

• odpočítať si výdavky na vedu a výskum z daňového základu
• odklad platenia dane
• daňový dobropis (vrátenie dane vo výške výdavkov na vedu a výskum)

Vyplýva to z Vedeckého, technologického a priemyselného rebríčka OECD za rok 2007.

Otázky
Práve firmy by mali zabezpečovať až dve tretiny celkového balíka peňazí určených pre vedu, výskum a rozvoj. Krajiny EÚ sa v rámci Lisabonskej stratégie zviazali zvýšiť výdavky na vedu a výskum na úroveň 3% HDP, pričom podiel súkromného a verejného sektora má byť 2:1. V krajinách, ktoré sú lídrami vo vede a inováciách tento mechanizmus platí. Výsledkom je vysoký podiel HDP, ktorý do vedy plynie (údaje za rok 2005):

• Švédsko 3,86% HDP
• Fínsko 3,48% HDP
• USA 2,68% HDP
• Nemecko 2,51% HDP
• EU27 priemer 1,84% HDP
• Slovensko 0,51% HDP

Slovensko takýto model odmieta, aj keď sa svojimi výdavkami do vedy, školstva a vzdelávania dlhodobo drží na chvoste európskych krajín. Podľa Európskeho inovačného rebríčka za rok 2006 (European Innovation Scoreboard) je Slovensko na 28. mieste z 35 európskych krajín.
Podľa ministerstva financií SR je systém daňových úľav pre vedu nesystémový. Hovorca MF SR Miroslav Šmál tvrdí, že "na podporu vedy sú iné nástroje." Je presvedčený, že daňový systém by sa tak zkomplikoval a začali by sa reťaziť požiadavky na ďalšie a ďalšie daňové úľavy. Navyše dodáva, že "je ťažké určiť, čo sú to výdavky na vedu a výskum. To by mohol byť aj nákup počítačov alebo budovy, ktorá sa bude využívať na vedecké účely." To by podľa neho poskytlo priestor na špekulácie.
Tému daňových stimulov v prospech výskumu a vývoja riešil v marci na zasadaní Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru aj prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Krekáč. Je presvedčený, že veda si "zaslúži oveľa väčšiu pozornosť zo strany štátu, ako tomu bolo doposiaľ," avšak dodáva, že "riešenia by nemali nabúrať zreformovaný daňový systém, ktorý je jednou z najväčších konkurenčných výhod slovenskej ekonomiky." Faktom však zostáva, že krajiny ako Nemecko, Fínsko, Švédsko majú veľmi členitý daňový systém, vysoké daňové zaťaženie, ale vďaka ekonomike založenej na high-tech technológiách a inováciách, ktorá je produktom vysokých investícií do vedy a výskumu, patria medzi najbohatšie krajiny s najvyššou životnou úrovňou na svete.
Programové vyhlásenie vlády sa v oblasti vedy nechystá dobehnúť európsky trend a ani splniť záväzok z Lisabonskej stratégie. Výdavky na vedu a výskum majú dosiahnuť do roku 2010 len úroveň 0,8% HDP. Navyše ich vývoj v percentuálnom vyjadrení klesá:

Výskum a vývoj spolu	2006	2007	2008
	0,48% HDP	0,39% HDP	0,44% HDP

Vláda v rozpočte na rok 2008 navýšila zdroje pre školstvo v oblasti vedy, oproti pôvodnému návrhu, o 400 miliónov korún. Stále to nie je dosť, aby zvrátila klesajúcu tendenciu a dostala Slovensko vo financovaní vedy a výskumu v čase rekordného ekonomického rastu aspoň na úroveň európskeho priemeru z roku 2005 (1,84% HDP).
Odborníci však upozorňujú, že peniaze nie sú všetko. Na septembrovej konferencii "Kam kráčajú výskum a inovácie na Slovensku?" v Bratislave zazneli názory, že slovenská veda má slabú absorbčnú kapacitu a efektívnosť - má totiž priveľa priorít, neexistuje systém hodnotenia efektivity vynaložených financií, ani postihy za tzv. "šuflíkové projekty".
Inovácie, veda a výskum sú priamo prepojené a často podmienené kvalitou školstva. Aj tu Slovensko zaostáva. Podľa štatistiky OECD sú priemerné ročné výdavky na žiaka od základnej po vysokú školu nasledovné:

• Slovensko 74 tisíc Sk
• Poľsko, Maďarsko Maďarsko Česko - zhruba 100 tisíc Sk
• najbohatšie štáty - priemer 180 tisíc Sk

V rozpočte na rok 2008 je do školstva naplánovaných viac ako 55 miliárd korún. Podľa programového vyhlásenia vlády to do roku 2010 má byť 5% HDP, čo by dnes predstavovalo 90 miliárd.

Pozície
Predseda vlády Robert Fico tvrdí : "Kde nič nie je, ani čert neberie." V Žiline na Európskej konferencii produktivity EPC 2007 vyhlásil, že vláda „v rámci možností urobila maximum,“ aby podporila znalostné sektory v novom rozpočte na rok 2008.
Podľa rektora Univerzity Komenského Františka Gahéra je súčasný balík pre školstvo stále nízky: "Ak nebudeme v tejto oblasti napredovať, staneme sa zaostalým regiónom." Je presvedčený, že pri súčasnom rekordnom raste HDP by vláda mala investovať do vzdelania a vedy o veľa viac.
Bror Salmelin, poradca riaditeľa úseku Európskej komisie pre oblasť informačnej spoločnosti a médií na konferencii "Kam kráčajú výskum a inovácie na Slovensku?" vyhlásil, že Slovensko sa nemá spoliehať len na lacnú pracovnú silu, pretože tu existuje významný konkurent v podobe iných východných trhov. Zdôraznil, že sa "treba vymaniť z tradičných hraníc myslenia, zapájať sa do inovačných sietí" a určiť si prioritný sektor ekonomiky, ktorý má do budúcnosti potenciál.