#ourCEEfuture

Otvorená platforma pre expertov zo strednej a z východnej Európy. Chceme vytvoriť digitálnu ekonomiku prospešnú pre všetkých,...

Filip Krekáč absolvuje peer consulting výcvik
v klinike duševného zdravia Calma

Až do novembra 2023 bude Filip Krekáč praxovať...

Dať grafom a číslam aj ľudský rozmer

HN hovoria s Martinom Krekáčom, novým prezidentom Podnikateľskej aliancie Slovenska


Martin Krekáč (43), spoluzakladateľ a vedúci partner poradenskej skupiny AJG - Amrop Jenewein Group, sa stal novým prezidentom PAS začiatkom októbra. Na tomto poste vystriedal doterajšieho prezidenta Ivana Štefanca, ktorému Programová rada aliancie udelila funkciu čestného prezidenta. PAS, ktorá sa chce pričiniť o skvalitnenie podnikateľského prostredia na Slovensku, vznikla v novembri 2001. Jej zakladateľmi sú Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR) a Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Aliancia združuje podniky pôsobiace na Slovensku, ktoré ročne dosahujú tržby 367 miliárd korún a zamestnávajú približne 64-tisíc pracovníkov.



Čo bolo hlavným dôvodom, že ste prikývli na návrh Programovej rady Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), ktorá vás nedávno zvolila za svojho nového prezidenta?

Veľmi dobre si uvedomujem, že zmeny plodia zmeny, a preto sa snažím byť čoraz aktívnejší, robím viac a vymýšľam a hľadám ďalšie možnosti a spôsoby, ako pomôcť nielen vlastnému biznisu a biznisu našich klientov, ale aj životu v tejto krajine. Aj preto som prijal funkciu prezidenta aliancie. Zaujíma ma aktuálna spoločenská vízia a snaha ísť cestou rozvoja znalostnej ekonomiky. Cítim, že do čísel, tabuliek a tvrdých ekonomických grafov treba vnášať aj ľudský rozmer a tvorivosť. Podnikateľov a biznismenov treba verejnosti predstavovať aj ako ľudí, ktorých nezaujíma len zisk za každú cenu, ale aj etika, zákonnosť, solidárnosť, otvorenosť či principiálnosť, bez ktorých by dlhodobý úspech nedosiahli. Znalostná ekonomika a možnosti, ktoré poskytuje ľuďom aj celej spoločnosti, ma fascinuje. Je pre mňa alfou a omegou rozvoja, pretože len vďaka nej sa Slovensko pohne smerom k skutočnej vyspelosti a prosperite.


Je o vás známe, že sa obklopujete najmä mladými a dynamickými ľuďmi. V čom vidíte hlavnú výhodu tohto prístupu?

V podstate je to veľmi jednoduché: mladí talentovaní ľudia ma inšpirujú a dodávajú mi odvahu púšťať sa do nových pionierskych projektov. Súčasne ich aj ja učím a vediem k tomu, aby sa naučili uskutočňovať svoje nápady a myšlienky. Sú to v podstate princípy znalostnej ekonomiky v malom. Na vlastnej koži sme so spoločníkom Martinom Novotným (spoluzakladateľom Amrop Jenewein Group) zažili, aké zložité je prichádzať na trh s novými službami a koľko času a energie si vyžadujú, kým sa premenia na bežné a akceptované produkty s vysokou pridanou hodnotou. Hlavnú výhodu tohto prístupu vidím aj v tom, že naši súčasní partneri, ktorých sme viedli a ktorí sa stali úspešní, vedú v tomto duchu ďalších kolegov, a tak sa naše rady neustále rozširujú o nových skúsených a odborne zdatných ľudí, osobnostne vyzretých a zapálených pre konečný cieľ.


Potrebuje Slovensko viac odborne vzdelaných alebo dostatočne motivovaných ľudí?

Aj počas tohoročnej návštevy popredného odborníka na ľudský kapitál Josepha Daniela McCoola v Bratislave sa diskutovalo o tom, či pre konečný úspech je dôležitejší vzťah k spoločnosti, zamestnanecká oddanosť a nadšenie pre vec, alebo výška vzdelania. V súčasnosti na Slovensku napríklad pretrváva trend, podľa ktorého sa titul PhD. chápe ako znak určitého honoru v spoločnosti. Dôležitejšia ako titul je však jeho reálna hodnota pre život a zamestnanie.

Zmena, ktorá v tejto súvislosti musí nastať, súvisí so zmenou súčasného stavu vzdelávacieho systému. Preto osobne aj profesionálne podporujem projekt Minerva - vládnu stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. Jedna z jej štyroch kľúčových oblastí sa venuje práve zásadnej reforme vzdelávacieho systému a práce s ľudským kapitálom. Keďže rozvíjať a zdokonaľovať nové a prospešné oblasti mi je vlastné, rád by som aj v tejto sfére prispel k uvádzaniu nových tém, pohľadov a inovačných riešení do života. Aj to môže pomôcť zvyšovať konkurencieschopnosť Slovenska a systémovo vytvárať priaznivé prostredie pre rozvoj talentov a líderstva. Pretože práve oni sú faktormi, ktoré určujú priority a stanovujú pravidlá.


K pravidelným aktivitám PAS patrí hodnotenie hospodárskych opatrení vlády, zmien v legislatíve či kvalite podnikateľského prostredia. Čím chcete prispieť v tejto úlohe?

Na základnom smerovaní a činnosti aliancie sa nič výrazne nezmení. Chcel by som však dosiahnuť, aby sa rovnocenná pozornosť venovala pozitívnym i negatívnym krokom. Aby sa v zápale kritiky nestrácali významné reformné opatrenia, ktoré si v mnohých prípadoch viac všímajú vo svete ako u nás doma. Veľmi dobrým príkladom je nedávna návšteva predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu v Berlíne. V domácich médiách sa síce objavila správa a pár fotografií z jeho stretnutia s Angelou Merkelovou či Gerhardom Schröderom alebo vyjadrenie o Chorvátsku, avšak o hlavnom bode premiérovho programu, ktorým bolo vystúpenie na sneme Spolkového združenia nemeckých zamestnávateľských zväzov, sa toho na Slovensku veľa nenahovorilo. A práve o to išlo, a práve tam Dzurinda dokázal to, čo politik na nepolitickej scéne dokáže málokedy a málokde. Na jeho adresu putovali slová uznania za to, že sa mu reformy podarilo politicky obhájiť a že sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o to, že Slovensko získalo imidž dynamickej krajiny, ktorá má šancu v určitých ukazovateľoch aj predbehnúť mnohé vyspelé európske krajiny. Ako prezident PAS a jeden z členov jeho podnikateľskej delegácie som mal dobrý pocit z toho, že nášho partnera na strane vlády predstavitelia jednej z najsilnejších európskych ekonomík uznávajú ako lídra reformného diania a nového prúdu v únii. A k tomu by som chcel prispieť aj doma. Aby sme zbytočným zveličovaním aj najmenších omylov a ignorovaním viditeľných víťazstiev nebrzdili sami seba.