EPPP sa uchádza o 2 % z vašich daní

Ak nám venujete 2 % z vašich daní za rok 2020, prispejete
k odhaľovaniu a riešeniu problémov, ktoré sú kľúčové...

Vzniklo združenie Partneri Rodinných Firiem

Prepájame najlepšie špecializácie a referencie v poradenstve pre rodinné firmy...

Problém vysokých škôl: konzervatívnosť

Šikovným študentom izolácia univerzity od reality zatiaľ neškodí, no začne


Biznismen a akademik dostanú otázku. Ako by mali na dopyt zamestnávateľov reagovať vysoké školy? Ich reakcie sa budú diametrálne odlišovať.

Súkromná sféra začne žiadať väčšiu flexibilitu a inovatívnosť škôl. Aj väčšiu ochotu počúvať a spolupracovať. Akademici sa budú brániť. Oba svety sa napokon nezhodnú ani v tom, čo je vlastne úloha univerzity a čo praxe.

Táto diskusia by mala zaujímať i študentov. Šikovní sa síce zatiaľ uplatnia aj bez toho, aby ich škola žila v reálnom svete.

No ostatným to cestu za kariérou komplikuje už teraz. A všetkým bude čoraz viac, pretože konkurencia na trhu práce vzrastie, rovnako tak nároky väčšiny zamestnávateľov.



Kotlíkový guláš

Kritici slovenských univerzít prevažujú, odlišuje ich len diplomacia, s akou kritizujú, a miera zovšeobecnenia. Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth i výskumný pracovník University of St Andrews Michal Horváth vidia dôvod v zlých pravidlách vysokoškolského sektora.

Pomohli by mu voľný prístup na trh poskytovateľov - a teda väčšia konkurencia - i zákon o študentských pôžičkách. Ani jedno neprichádza do úvahy.

Podľa viacerých zamestnávateľov majú najhorší imidž fakulty pripravujúce manažérov, ekonómov, finančníkov, právnikov. Pedagógovia učia to, čo vedia. Nie to, čo potrebuje absolvent a prax, vyhlasuje s platnosťou pre všetky školy personálny riaditeľ spoločnosti Kappa Štúrovo Anton Vačko.

Jeho náprotivok v Cerame Čab Igor Dokupil dodáva, že školy sa do potrieb firiem triafajú, len ak spolupracujú. Do tretice personálny šéf podniku Sauer-Danfoss Marian Kirsch hovorí o zástupoch v podstate nezamestnateľných absolventov a o študijných programoch pripomínajúcich kotlíkový guláš: „Kto išiel okolo, niečo prihodil.“ Podobne rozprávajú aj ostatní členovia Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov.

Školy bráni len Anna Kováčová z Matadoru - Inalfy, podľa ktorej skladba študijných programov vyhovuje, no študentom školy popri odborných vedomostiach zabúdajú do hláv tlačiť cudzie jazyky. O tom, že slovenskí absolventi sú kvalitní, hovorieva aj prezident Slovenskej rektorskej konferencie Juraj Sinay. Tvrdia mu to zahraničné firmy, ktoré môžu porovnávať s tým, čo majú doma.



... a nemáme peniaze

Výkonnej viceprezidentke pre ľudské zdroje v Slovak Telecome Anne Hudákovej u absolventov chýbajú jazyky a základy projektového riadenia. Podniky totiž od líniového spôsobu práce upúšťajú.

No absolventa musia najprv učiť, čo to je tímová práca. Firmám prekáža aj pasivita mnohých pedagógov, ktorá sa prejavuje na prístupe študentov. Nepozorujú u nich ani náznaky manažérskych zručností.

Školy odpovedajú: študentov nemožno vzdelať tak, aby boli šití na mieru konkrétnym personalistom. Niečo ich musia naučiť aj oni. Meniť osnovy sa nedá prirýchlo, nie je to ani účelné. A svoju obranu končia tradičným - na viac nemáme peniaze.

Najďalej sa zatiaľ pohli technické vysoké školy. Začína im to klapať s autopriemyslom, menšími výrobnými podnikmi i IT firmami.

Napríklad Gratex spolupracuje s výchovou mladých na súkromnej Vysokej škole manažmentu, podobne kooperujú ďalšie IT spoločnosti s verejnými technikami. Ponuka zaujímavých kurzov by bola vyššia, ak by bolo viac pedagógov vrátane prednášateľov z praxe. Tých však podľa skúseností škôl odrádza výsledok prepočtu, koľko za hodinu prednášky zarobia a koľko im medzitým ujde v ich vlastnom biznise.

„Všeobecne vzájomný dialóg oboch svetov chýba. Investori väčšinou potrebujú už hotových ľudí v horizonte jedného či dvoch rokov, takáto spolupráca je dlhodobejšia,“ vysvetľuje country manažér personálnej agentúry Manpower Boris Lukáč. A za príkladný postup investora ku školstvu v cieľovej krajine dáva PSA Peugeot Citröen.



Pozor, pasca

Predseda Akreditačnej komisie Pavol Návrat požiadavku firiem na akademickú flexibilitu akceptuje. Preto, lebo vysokoškolák by mal mať možnosť po získaní diplomu sa bez problémov zamestnať aj v tom najdynamickejšom sektore.

Na druhej strane však bráni určitú zotrvačnosť univerzít. Tá ich totiž podľa neho chráni pred možnou pascou. Teda pred tým, aby nepripravili veľmi špecifický študijný program, a potom o pár rokov sa ich absolventi neuplatnia, lebo zamestnávateľov niet.

P. Návrat si preto myslí, že škola by nemala zabúdať na jedno. Čo rýchlo prišlo, môže aj rýchlo odísť. Či automobilka alebo call centrum.

Nechce však zároveň vylúčiť užitočnosť včasnej reakcie školy na to, aké množstvo vysokoškolákov a v akom časovom horizonte jednotlivé odvetvia, prípadne dokonca firmy potrebujú. Hovorí však, že promptnej odpovedi škôl na trh práce bráni už len to, že príprava nového študijného programu zaberie jeden aj tri roky.

No inovatívnosť v ponuke škôl sa nemusí prejaviť len ako nový program. Niekedy stačí zaradiť jeden-dva predmety, zveriť pár prednášok špecialistom z firiem alebo inovovať bez vonkajšej zmeny. Predmety s rovnakým názvom sa už učia úplne inak ako v minulosti, ilustruje ďalší možný posun P. Návrat.



Aby sa zamestnali

Spolumajiteľ a vedúci partner konzultačnej spoločnosti Amrop Jenewein Group Martin Krekáč nevidí na konzervatívnosť akademikov dôvod. Ani na ich obavy o to, čo bude s firmami v budúcnosti.

Majú sa totiž starať skôr o to, aby boli ich absolventi zamestnateľní hneď po skončení štúdia. Starosť, či sa nejaký podnik alebo časť sektora môže presťahovať, nech nechajú na absolventov.

To však predpokladá, že univerzity nezlyhajú v tom, čo im v súčasnosti často nejde: naučiť svojich poslucháčov učiť sa. Ak budú mladí vedieť používať hlavu, o dobré zamestnanie sa obávať nemusia, tvrdí B. Lukáč. Či už vyštudovali právo, manažment alebo medicínu.

M. Horváth ilustruje žiaduci posun na príklade úzkoprofilových špecialistov. Tvrdí, že školy ich nemusia naučiť všetky nuansy ich špecializácie.

Skôr to, aby vedeli v súlade s požiadavkami trhu stavať na dobrých základných vedomostiach. A tam sa môžu vzdelávacie inštitúcie realizovať ponukou postbakalárskeho vzdelávania vrátane ďalšieho vzdelávania.