Koniec príkazov? Prichádza revolúcia v manažmente

Aby firmy uspeli, manažéri prestanú robiť väčšinu z toho, čo robia dnes.
Riadenie vychádzajúce zo zaužívaných poučiek a teórií a z odporúčaných nástrojov neprináša vždy očakávaný výsledok. Je to tým, že manažéri neaplikujú jednotlivé prístupy správne? Alebo sú na vine súčasné paradigmy?

Úplne z opačného konca
Kým sa nepokúsime spoznať, čo sa deje v ľudskom mozgu v rôznych situáciách a ako ľudský mozog a myseľ vlastne fungujú, nemôžeme si ako manažéri byť istí tým, čo by sme mali robiť a čo funguje pri snahe dosiahnuť zlepšenie výkonnosti našich spolupracovníkov a tímov, ktoré vedieme. A aj keď fungovanie ľudského mozgu a mysle je ešte vždy málo prebádanou oblasťou, dostupné informácie z rôznych výskumov ponúkajú výraznú inšpiráciu na úpravu zaužívaných manažérskych prístupov.
„Nová rola manažérov je vo svete podľa neurovedy takmer úplne opačná ako aktuálna rola,“ tvrdí Charles Jacobs, autor knihy Management Rewired. Pri tomto pohľade na svet manažér neprikazuje, ale žiada. Neurčuje ciele, ale poskytuje informácie, ktoré umožňujú ostatným stanoviť si vlastné ciele. Neposkytuje spätnú väzbu, ale navádza a napomáha k hodnoteniu seba samého. Nerozdáva odmeny, ale vytvára odmeňovací systém, ktorý sa automaticky spravuje. Zamestnanci nepracujú pre neho, ale on pracuje pre zamestnancov.

Mentálny verzus fyzický svet
Tento zdanlivo revolučný prístup vychádza z poznania, že svet, v ktorom žijeme, je naším vlastným mentálnym svetom. Naša myseľ nezaznamenáva objektívnu realitu, ale naopak: vytvára našu vlastnú verziu sveta. A keďže svet, v ktorom žije každý z nás, je mentálny, spôsoby premýšľania a konania späté s fyzickým svetom sú jednoducho odkázané na neúspech. Najmä ak ide o interakcie s inými ľuďmi.
Na druhej strane spôsoby premýšľania a konania, ktoré sú efektívne v mentálnom svete, sa takmer nikdy neberú do úvahy, pretože sa mylne domnievame, že žijeme vo fyzickom, objektívnom svete. Výsledkom je, že väčšina z toho, čo dnes manažéri robia, je buď neoptimálne alebo dokonca pracujúce proti nim. Manažéri môžu byť oveľa efektívnejší, ak si uvedomia tento nesúlad a uistia sa, že ich vnímanie, myslenie a konanie korešpondujú s podstatou sveta, v ktorom fungujeme. Kto pochopí nové princípy, môže začať vnímať manažérsku prácu z úplne iného uhla.

Skutočne efektívne vedenie
Kompletná otvorenosť mysle (v angličtine mindfulness), čiže schopnosť sústrediť sa určitým spôsobom: cielene, na daný moment a nesúdiac, sa stáva kľúčovým konceptom nielen pre efektívne líderstvo, ale pre efektívne fungovanie človeka vo svete ako takom. Ak sa manažér nebude snažiť pochopiť mentálny svet svojich kolegov, nikdy sa nestane tým, kto dokáže zosúladiť ich ciele s cieľmi organizácie, a teda nikdy nedosiahne skutočný nárast výkonu. To isté však platí aj o zamestnancoch. Súvisí to aj so známou axiómou, že vnútorná motivácia človeka je oveľa udržateľnejšia ako motivácia založená na externých podnetoch.
Počas mojej kariéry som videl množstvo organizácií a manažérov, ktorí sa trápili s procesom zmien, pretože sa príliš sústreďovali na riadenie správania. Neuroveda ponúka odlišný a efektívnejší prístup - používať silu myšlienok. Ako hovorí Charles Jacobs, revolúcia v manažmente spočíva v tom, že šéfovia nenútia svojich ľudí robiť veci, ale povzbudzujú ich k tomu, aby ich robili.
Používanie zistení neurovedy v manažérskej práci môže organizáciám iba pomôcť dostať sa na novú úroveň. Aj keď v skutočnosti to môže znamenať, že manažéri budú musieť prestať robiť väčšinu z toho, čo robia teraz.


Igor Šulík
Managing Partner, Amrop Slovakia, člen Jenewein Group
Citát: „Ľudí vedú vlastné ciele. Dobrý manažér ich zosúladí tak, aby prispeli k rastu celej organizácie.“